1. |
Strach
00:36
|
|
||
Strach z naháňania strachu
sa vyšplhal na vrchol hlavy
otrávenej životom.
Predierajúcej sa kadeľahšie.
Uniká do fiktívneho bezpečia
pod plášť škodoradostnej ochrany.
Cena zimomriavok na burze stále stúpa.
Vzduch je otrávený špinavými rečami...
Hrdinom sa stáva
zlodej životov,
tvorca poriadku,
výrobca otrokov.
|
||||
2. |
Krídla
04:28
|
|
||
Ten strážny pes dostal do držky!
Na rade je niekto iný.
Ja, odľahčený o anjelskú dušu
nasadím krídla,
tresnem dverami
a vtrhnem do ulíc.
V okolí sa váľajú zvyšky nebojácnych tiel...
Pomedzi ne sú rozhádzané útroby zbytočných slov.
Prekračujem ruže vyrastajúce z hláv bez tvári...
Sú bezfarebné, ako tajné sny absolventov podnikového manažmentu.
Páchnu pokorou vedúcich ľudských zdrojov.
Učím sa rozlišovať chcené od potrebného...
Usínať s pokojom upratanej hlavy.
Vetrím stopy ľudí, odmietajúcich ujedať z ľudí.
Ešte vrhajú tiene a vsadili na ústretovosť bez zisku,
občas pre niekoho do risku.
Vlastnia len sny, ruky, hlavy, nápady a vášne,
triafajú iba svoje potreby.
Nebyť hladný, mať pevné miesto a netrhať mäso zo spiaceho suseda.
Ostať doma sám a necítiť sa osamelo.
Otvárať dvere a nepýtať sa: ,, Kto je...tam? “
Otvárať fľaše, ponúkať a nečakať viac na potom.
Pravidelne vetrať izbu, hlavu, zamestnanie, známych, priateľov na fb,
svoje bezchybné nápady, neskutočné nálady, neodkladné náklady.
Postupy k prístupom - prístupy k postupom.
Roztiahnuť krídla a začať mávať.
Roztiahnuť krídla a nezastaviť sa do večera.
Viac okien, viac dverí, viac zbúraných múrov,
viac slov, viac smiechu, viac úprimných objatí.
Už od rána sa stmieva, ale nádej nehasne.
Zvony už odzvonili..
Vytrénovali úspešných zmrdov.
Ich heslo znie: Ekonomicky efektívne!
Šliapať po hlavách,
krútiť so zbytočnými životmi.
Zbytočnými pre koho?
Nepýtaj sa!
Ligotavo zabalená moc sa ľahšie sadí,
ukladá na ramená aj do bankových účtov.
Bankové prevody sú číre,
bez zápachu z úst.
Zajtra predstavia novú, pod mejkapom zošúverenú, tvár slobody.
Demokracia za účasti sponzorov.
Aj v tomto texte by mohli byť zobrazované produkty.
Žiaden strach!
Dobre bude!
A oni?!
Oni...
Chcú nám pomáhať.
Chcú nás chrániť.
Či len ovládať náš svet?
Čí svet?
Ich svet,
ich zákony,
ich práva!
Všetko dôkladne zabalené v igelite.
Ich svet má právo na voľný trh a nekonečný rast!
ich svet má právo na stále vzdialený ekologický kolaps.
Ich svet má právo na diktátorov,
na náckov v oblekoch.
Ich svet má právo zožrať čas.
Ich svet má právo posrať sa.
A človek ?
Človek ma právo roztiahnuť krídla a začať mávať.
Roztiahnuť krídla a nezastaviť sa.
Odbočiť z cesty a nezaradiť spiatočku.
Odtiahnuť závesy a nehrať podľa ich pravidiel.
Rozbúrať staré a skúsiť stavať nové.
Bez priečok, ktoré robia naprieky.
Bez pocitu viny.
Učím sa rozlišovať chcené od potrebného...
Usínať s pokojom upratanej hlavy.
|
||||
3. |
Modlitba
00:59
|
|
||
Hej, ty!
Ukazujem na seba!
Nevidíš ma?
Počúvaš vôbec moje trápne kŕče?
Smiešne pokusy vhupnúť do stredu.
Bezpodmienečný exhibicionista.
Nekonečný príbeh plachého narcistu.
Namyslená modlitba o skromnom zajtrajšku.
Hej, ty!
Ukazujem na seba!
Namyslená modlitba o skromnom zajtrajšku.
|
||||
4. |
Po vypršaní času...
03:54
|
|
||
Nov, star, superstar.
Schránkové schémy,
peňažné vnemy.
Ufňukané reči
o poslednom skeči,
o poslednom plaste,
o drevenom skelete,
na horiacej planéte.
Nakupovať zdravé a drahé
eko - bio kokotiny.
Biť človeka, či byť viac človekom?
Nerozlišovať tváre a
sypať hlasy poznačené pravekom.
Hádzať hlavu o stenu, stále na to isté miesto,
hádzať nové pred staré ufňukané gesto.
Po chrbtoch nám korčuľujú mrazy
a my nemáme, kto by nás zahrial.
Ale máme horiace lesy a slnko,
ktoré bude naša záhuba.
Máme kosačky, miešačky, nástroje a stroje.
Máme milión vecí, ktoré nám uľahčia život
a stále máme nespočet povinností,
a stále máme menej času žiť.
Máme klony, betóny, smartfóny,
zodraté ruky, hlavy aj všetky orgány.
Rany poznačujúce rána, obedy i večere.
Máme snahu urobiť svet lepším.
Občas by možno stačilo nerobiť ho horším.
Nekosiť, nerúbať, nestavať, nejazdiť, neklamať...
Nestačí!
V čase po vypršaní času, to už nestačí.
Vymazali nám priechody pre chodcov.
Od rána na nič iné nemysleli.
Rovnaké ruky, rovnaké nohy,
rovnaké volanty, rovnaké pedále.
A my nevieme čo teraz.
Ako vymazať uhlíkovú stopu
zo všetkých včerajších dní?
Odkrútiť si hlavu a odhodiť
do diaľav roztopených ľadovcov?
Sny o šťastnej budúcnosti
miznú v nekonečnej diere nekonečných sľubov.
Páchnu tu výkaly kapitalizmu,
znechutené more vyplavuje jeho zvratky.
Z jeho útrob sa mu vynorí nový plán,
kde stupne víťazov a porazených sú nemenné.
My sa s radosťou podelíme o trápenie
a usilovnou prácou zaplatíme
za premyslené chyby našich chlebodarcov.
V čase po vypršaní času
si necháme zalepovať oči malými odrobinkami,
lebo oni o svoje veľké krajce nikdy nebudú ochotní prísť.
Zálohovali plastové fľaše,
zakázali slamky, i tyčinky do uší.
Budeme viac recyklovať
a zase v kľude chvíľu zaspávať.
V čase, po vypršaní času.
Automobilový priemysel musí navýšiť novú eko - elektro výrobu.
Sfetovanú ekonomiku donútime šliapať až do hrobu.
Nový obchod bez obalu...
A fabriky ďalej vyrábajú chmáru.
Už nie je čas vrátiť sa o 30 rokov späť,
kedy ešte možno malo zmysel urobiť taký malý krok...
Teraz, keď potrebujeme veľký skok.
V čase, po vypršaní času.
Už žiadne ojeby pre navyšovanie spotreby.
V čase, po vypršaní času.
Vymazali priechody pre chodcov...
Skúsme hľadať priechody pre chodcov.
Možno v čase, pred vypršaním času.
Poďme maľovať priechody pre chodcov.
Snáď ešte v čase, pred vypršaním času.
Snáď v čase, pred vypršaním času....
|
||||
5. |
Ohava
00:45
|
|
||
Trýzniť samého seba ma nebaví.
Preklínam deň, keď som ťa preklial.
Ty ohava neprežitých dní
vyškrtnutých zo stredu života.
Ako osie žihadlo
zabodáva sa do mňa tvoja nezmyselnosť.
Každú tebou znásilnenú minútu.
Ty ohava neprežitých dní.
Páchnucich nekonečnosťou...
...netúžim po medailách...
|
Podchody Orlová, Czechia
Poetry by Janko, musical backgrounds by Danko.
*
Anarcho Poetry Punx
*
Bardejov/Orlová
Streaming and Download help
If you like Podchody, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp